• Novinky

  • Novinky

            • Piataci na správnej vlne v Štúrove na Vadaši

            • 37

              Koniec júna, slnko a školské výlety k sebe neodmysliteľne patria. Protipandemické opatrenia nás pripravili v tomto školskom roku o mnohé aktivity, ale záver školského roka si piataci z „Bétovenky“ poriadne užili. Po kine na Deň detí sa v piatok 25. júna žiaci 5.B i 5.C zúčastnili školského výletu na Vadaši. Naše putovanie začalo desať minút pred siedmou hodinou pred našou školou, kde sa „nalodilo“ prvých 13 účastníkov zájazdu. Ďalší pribudli o pol ôsmej na železničnej stanici. Spolu s triednymi učiteľmi a pani učiteľkou Monikou Ukropcovou sme sa rozlúčili s rodičmi a nasadli sme na regionálny vlak, ktorý o 7:46 hod. odfrčal s našou 31 člennou výpravou do Nových Zámkov. Cesta ubiehala pomaly, niektorí žiaci ešte podriemkavali, iných prebudilo dlhé čakanie v Ivanke pri Nitre. Počas cesty pristúpilo do ďalších vagónov v Komjaticiach i v Šuranoch minimálne 100 žiakov. Tento hic všetkých ťahal k vode. Našťastie väčšina našich vlakových parťákov končila svoju púť už v Nových Zámkoch. Tam sme prestúpili do medzinárodného rýchliku Praha – Budapešť, s ktorým sme sa odviezli jednu zastávku do nášho vytúženého cieľa. Mali sme obrovské šťastie, lebo sme pri prestupovaní vlak skoro minuli. Nebyť sprievodcu, ktorý pohýňajúci sa rýchlik zastavil, boli by sme do vodného raja dorazili lokálkou s vyše hodinovým oneskorením. Napokon pre nás všetko šťastne dopadlo a tak sme už o 9:20 hod. presadali v Štúrove na železničnej stanici do objednaných taxíkov. O desiatej, po vybavení úvodných formalít, sa už prví nitrianski nedočkavci ovlažovali príjemnou štúrovskou vodou v Oáze. Bolo že to radosti. O pol jedenástej sme prešli do bazéna s vlnobitím. V čase, keď sa všade navôkol nás spomínajú ďalšie kovidové vlny, sme sa v horúcom počasí ocitli na jediných vlnách, o ktorých chceme počuť. Veľké návaly tej najvzácnejšej tekutiny nás skvele schladili. Po tomto pravom osviežení navštívila naša výprava tobogány, z ktorých sa niektorým ani nechcelo odísť. Hlad bol však ťažký súper a po poldruhahodinovom tobogánovom šantení premohol aj tých najvytrvalejších. V dvoch skupinách v stánkoch s velikánskym výberom pochutín sme ľahko našli to, po čom náš žalúdok zatúžil. Nebolo možné si nevybrať z tej plejády pokrmov a tekutín. Po výdatnom obede sa posilnení výletníci z Beethovenovej nevedeli nabažiť ďalších neprebádaných vadašských vôd. V bazéne Hviezda nás čakalo na hladine naukladaných osem zradných podnosov, po ktorých sme mali za pomoci pridržiavania sa dvojitej siete dokráčať do hlbšej vody. Bravúrne zvládali túto disciplínu hlavne Lucka Švihelová, Viki Baráthová, Hanka Raučinová a Laura Darnadyová z 5.B. Chodenie po vodnej hladine skúšali takmer všetci piataci, niektorí s väčším iní s menším úspechom. Každý sa však pritom dobre zabavil a snáď aj niečo naučil. Posilňovanie koordinácie a úspešné spaľovanie nedávnych kalórií z bufetov a z cukrovej vaty boli už len čerešničkou na torte. Tí najlepší plavci sa následne presunuli s pánom učiteľom do najchladnejšieho, najmenej obsadeného ale zato najhlbšieho plaveckého bazénu. Všade na nás číhali pozorné oči prítomných plavčíkov, ktorí nás po chvíľke upozornili, že nemôžeme prechádzať cez vyznačené vodné dráhy. Všetci inteligentní piatačikovia to rýchlo pochopili a následne si výborne zaplávali. Polhodinku pred odchodom z kúpaliska sme sa opäť vrhli do víru mnohých kĺzačiek a tobogánov. Čas nám bežal rýchlejšie ako voda po dlhých a kľukatých šmýkačkách. Ani sme sa nenazdali a bolo treba ísť. Zľavnené skupinové vstupné platilo do 15:00 hod., čo sme využili na maximum. Nechcelo sa nám opustiť areál Vadašu, ale nebolo inej možnosti. Náš výlet pokračoval krátkou prechádzkou na štúrovskú pešiu zónu, kde si žiaci dopriali zmrzlinu alebo ľadovú drť. S chladeným nápojom či s dvomi kopčekmi v kornútku sme sa prešli až k rozhorúčenému nábrežiu Dunaja, kde sme si spravili pekné spomienkové fotografie. Zvečnili sme sa na pozadí s mostom Márie Valérie a bazilikou v Ostrihome. Návrat z nábrežia na pešiu zónu bol celkom rýchly. Chládok z množstva stromov, vodná hmla vznikajúca z viacerých závesov z vodnej pary a sprej Panthenol nám výrazne uľahčili čakanie na objednané taxíky. O pol piatej sme dorazili na železničnú stanicu v Štúrove. Nebolo nám však veselo, keď sme zistili, že vlaky z Budapešti majú dlhé meškanie. Ten posledný sa oneskoril takmer o dve a pol hodiny! Našťastie nás vzal do Nových Zámkov po neplánovanom tridsaťminútovom čakaní. Ochotný sprievodca z rýchliku po našej výzve upozornil náš prípoj zo Zámkov, že budeme meškať. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou a naozaj sme pri prestupovaní chytili regionálny vlak, ktorý kvôli našej skupine čakal takmer štvrť hodinu na štvrtej koľaji! Do Nitry už bol náš presun expresný, na železničnú stanicu sme sa vrátili približne s desať minútovým meškaním ale zato s krásnymi zážitkami. Väčšina zákonných zástupcov sa zvítala so svojimi ratolesťami priamo na nitrianskej stanici, zvyšní rodičia čakali na konečnej zastávke autobusov na Kmeťovej ulici. Najdôležitejšie po krásnom dni bolo to, že sme sa všetci v plnom zdraví a hlavne bez akýchkoľvek úrazov vrátili k našim najbližším. Už teraz dúfame, že si podobných zážitkov v budúcom školskom roku užijeme podstatne viac ako v školskom roku 2020/2021!